Ing. Ivan KLINEC (nar. 13. mája 1961) je slovenský ekonóm, prognostik a futurológ. Od roku 1986 pracuje na Ekonomickom ústave SAV. V rokoch 1989 až 2009 pracoval na Prognostickom ústave SAV, ktorý vznikol oddelením z EU SAV. Od roku 2009 opäť pracuje na EU SAV. Zaoberá sa futurológiou ako vedou o budúcnosti a všetkými problémami spojenými s budúcnosťou. Od roku 1997 sa zúčastňuje najväčšieho futurologického a spoločenskovedného projektu sveta The Millennium Project, ktorý má vyše 60 uzlov po celom svete. V rámci tohto projektu pôsobí ako člen plánovacieho výboru. Je autorom syntropickej ekonomickej teórie. Jeho výstupy a publikácie mali odozvu v mnohých krajinách, ako sú USA, Čína, Japonsko, Izrael, Brazília, Surinam, Irán, Indonézia a mnohé ďalšie..
Momentálne celým svetom otriasa pandémia koronavírusu spôsobujúca ochorenie COVID-19. Už v roku 2015 predpovedal Bill Gates na konferencii TED vypuknutie nového typu vírusu, na ktorý ľudstvo nebude pripravené. Prekvapilo Vás naplnenie tejto negatívnej prognózy?
Futurológovia na takéto hrozby upozorňovali v mnohých prognózach a publikovali viaceré alternatívne scenáre, ktoré sa na dnešnú situáciu viac-menej podobajú. Podobný scenár vypracoval a zverejnil v roku 2010 americký futurológ Peter Schwartz. Na hrozby rýchleho globálneho rozširovania chorôb upozorňuje vo svojich správach najväčší futurologický projekt sveta, The Millennium Project, od roku 1997. Nie je to teda nič prekvapujúce. Viac zarážajúca je nepripravenosť vlád jednotlivých krajín i medzinárodného spoločenstva na takýto možný vývoj.
Zhruba pred 10 rokmi začali vo svete vznikať výskumné inštitúty (napr. na Oxforde a v Cambridgi), zaoberajúce sa globálnymi existenciálnymi rizikami. Sem patria takisto hrozby, ako súčasná pandémia. Na Slovensku sme usporiadali 9 ročníkov medzinárodnej konferencie Globálne existenciálne riziká, kde sme rozoberali možné riziká, ktoré môžu ohrozovať Slovensko a majú globálny charakter.
Pandémie zaraďujú futurológovia medzi tzv. divoké karty, čo sú málo pravdepodobné udalosti, ktoré keď nastanú, pravidlá fungovania spoločenských i civilizačných systémov sa radikálne zmenia. To je aj prípad koronavírusu. Existujú publikácie, niečo ako katalógy divokých kariet, kde sú jednotlivé hrozby ohodnotené, vrátane pravdepodobnosti uskutočnenia a rozsahu možných dopadov v určitých časových horizontoch.
Aký máte názor na konšpiračné teórie, podľa ktorých bol vírus vyrobený umelo v čínskom laboratóriu a že ide len o úvodnú fázu smerujúcu k čipovaniu a sledovaniu ľudí? Akým spôsobom toto ochorenie zmení náš doterajší život a aké globálne následky po sebe zanechá?
Paradoxne najväčšie následky zanechá tento vírus na ekonomike, a to z dôvodu nepripravenosti na takúto hrozbu. Ukazuje sa, že vírus nie je až taký smrtiaci čo do počtu úmrtí, ale jeho dôsledky a najmä dopady na ekonomiky jednotlivých krajín i globálnu ekonomiku celosvetovo budú devastujúce. Či bol vírus vyrobený umelo, unikol nedopatrením z laboratórií alebo ma prirodzený pôvod nie je až také podstatné. Dôležité je, že v súčasnosti neexistuje nejaký etický kódex, ktorý by limitoval aktivity spojené s výskumom v oblasti vírov či iných patogénov a takisto neexistujú politické nástroje, ktoré by regulovali a eliminovali možnosti rýchleho rozširovania takýchto ohrození.
Posledné mesiace boli veľmi turbulentné aj z hľadiska ekonomiky. Akcie na svetových burzách dosahovali historické minimum, dokonca cena ropy sa prepadla do mínusových hodnôt. Naopak, darí sa bitcoinu a ostatným kryptomenám. Aký vývoj trhu môžeme očakávať v nadchádzajúcom období?
Celosvetové opatrenia proti rozširovaniu koronavírusu majú charakter zastavenia ekonomiky. To znamená, že časť trhov jednoducho zanikla a bude ich potrebné nanovo vytvoriť. Oživiť ekonomiku nepôjde rovnakými nástrojmi, ako v klasickej kríze, ale bude potrebné túto ekonomiku znovu vytvárať. Dopady na ekonomiku budú devastujúce.
Aké trendy môžeme očakávať v prípade informačných technológií? Bude bezpečnosť dát i naďalej rezonujúcou témou, o ktorú bude v IT sfére zvýšený záujem?
Informačné technológie budú viac realizovať svoj antientropicý potenciál. Kým v súčasnosti je dominantne využívaný komunikačný potenciál informačných technológií, v nadchádzajúcom období sa budú hľadať cesty, ako využiť antientropický potenciál informačných technológií. Hlavný posun bude teda od komunikácie k znižovaniu entropie.
Ktorý vynález 21. storočia Vás najviac fascinuje a vidíte v ňom najväčší potenciál na ďalšiu expanziu? Dočkáme sa niekedy lietajúcich áut, teleportu alebo cestovania v čase, tak ako to môžeme vidieť v sci-fi filmoch?
Hlavné inovácie sa v najbližšej dobe budú realizovať v spoločenských vedách a ich aplikácii v rozhodovacej a politickej praxi. Príkladom môže byť koncept anticipatívneho vládnutia – anticipatory governance, ktorý umožňuje reagovať a pripraviť sa na možné hrozby dopredu a nie až ex post, ako je to v prípade koronakrízy. Tento koncept umožňuje identifikáciu možných budúcich hrozieb a ich potenciálnu včasnú elimináciu, resp. reakciu na ne v primeranom čase. Ak by sa takýto koncept realizoval už dnes, človek i ľudstvo by si ušetrili obrovské finančné prostriedky, ktoré budú cenou za neskorú a neadekvátnu reakciu na koronavírusovú hrozbu.
Ktorá historická udalosť, prípadne objav najviac ovplyvnili súčasné formovanie sveta z hľadiska geopolitiky, technologickej vyspelosti či hospodárskeho rastu?
Nepochybne je to informačná technológia, koniec industriálnej éry a nástup éry informačnej. K plnému využitiu potenciálov informačnej éry sú však potrebné takisto nové zodpovedajúce ekonomické teórie, modely a politiky.
Do akej miery zohľadňuje futurológia ostatné vedecké disciplíny a z akých dát čerpá pri predpovedaní budúcnosti?
Futurológia ako veda o budúcnosti je koncipovaná ako metaveda. Vytvára metodológiu, použiteľnú v ostatných vedách a rovnako využíva poznatky ostatných vied, vrátane údajovej základne. Iba základný popis metód výskumu budúcnosti, publikovaný ako Futures Research Methodology 3.0, má vyše 1300 strán.
Ktorý zo súčasných globálnych problémov ľudstva v najbližšom desaťročí najbolestivejšie pocítime a ako mu môžeme predísť?
Najväčší futurologický projekt sveta The Millennium Project hovorí vo svojich výstupoch dohromady o 15 globálnych výzvach, ktoré sa v prípade nezvládnutia môžu zmeniť na globálne hrozby. Ja považujem za dominantný problém globálnu etiku. Jej neexistencia, resp. ignorovanie základných etických princípov v globálnom meradle, môže viesť k planetárnej katastrofe.
Aký vývoj predpovedáte medicínskemu výskumu a smerovaniu svetového zdravotníctva? Môžeme očakávať nárast priemernej dĺžky života? Ako veľmi sú realistické teórie o zamrazení ľudského tela, prípadne o prenesení mysle do inej telesnej schránky?
Transhumánne technológie umožňujú predĺžiť ľudský vek až na 150 rokov. Ich využívanie musí byť podmienené dodržiavaním základných etických princípov. Kryonika, teda hybernácia človeka, je v začiatkoch, ale pri dlhých vesmírnych letoch sa stane nevyhnutnosťou. Myseľ je spojená s telesnou schránkou natoľko, že je rozumnejšie túto schránku zdokonaľovať, aby dlhšie slúžila človeku.
Je podľa Vás biohacking, alebo vylepšovanie ľudského tela pomocou technologických implantátov, jednou z možných ciest, ktorou sa bude uberať veda v blízkej budúcnosti?
Nepochybne je to jedna z ciest, kedy tzv. transhumánne technológie by mali slúžiť na opravu a vylepšovanie ľudského tela.
Budú humanoidní roboti v budúcnosti schopní nadobudnúť ľudské vedomie, cítiť emócie či kreatívne tvoriť umelecké diela? Prichádza s vývojom umelej inteligencie do úvahy aj katastrofický scenár, v ktorom by mohla byť ohrozená samotná existencia ľudskej rasy?
Podľa autora konceptu technologickej singularity Vernora Vingeho môžu umelé systémy nadobudnúť vlastné vedomie pred rokom 2030. Jeden z katastrofických scenárov je aj vyhynutie ľudskej rasy. Preto by človek v prípade svojich umelých výtvorov mal vždy mať šém ako v prípade golema, ktorý by umožnil takýto umelý výtvor vypnúť.
Elon Musk v minulosti vyjadril hypotézu, podľa ktorej by naša realita mohla byť iba umelo vytvorená simulácia neporovnateľne vyspelejšej civilizácie. Aká je pravdepodobnosť, že sa nás život jedného dňa presunie do fotorealistickej virtuálnej reality, nerozoznateľnej od skutočnosti?
Človek má svoje miesto v univerze a rovnako aj svoju úlohu. Určite to však nie je život vo virtuálnej realite.
Spoločnosti ako NASA alebo SpaceX investujú miliardy dolárov ročne na vesmírny program, hoci doteraz ľudstvo prebádalo len 5% svetového oceánu. Prečo nás kolonizácia vesmíru zaujíma viac ako preskúmanie vlastnej planéty?
Svetový oceán je pre ľudstvo nesmierne bohatstvo a vzácnosť. Človek sa v súčasnej dobe viac zaoberá jeho znečisťovaním ako skúmaním.
Aké následky môže pre nás mať objavenie inteligentnej mimozemskej formy života? Ako by v takomto prípade prebiehala vzájomná komunikácia a výmena informácií?
Nepochybne veľké. Človek sa bude musieť naučiť komunikovať s takýmito inteligentnými formami života a zaradiť sa na svoje miesto v potenciálnom galaktickom spoločenstve. Tak ako je to napr. v Star Wars či podobných dielach sci-fi.
Vráťme sa ešte z vesmíru na Slovensko. Aká je časová prognóza vyrovnania regionálnych rozdielov, životnej úrovne obyvateľstva a dosiahnutia porovnateľnej kvality služieb v konkurencii vyspelých európskych krajín?
Slovensko aby začalo dobiehať a dosahovať porovnateľnú životnú úroveň vyspelých krajín, musí mať adekvátne hospodárske politiky a dlhodobé stratégie, čo v súčasnosti nemá. Teda aj dosiahnutie úrovne vyspelých krajín je v súčasnosti pre Slovensko skôr želaním a sci-fi ako reálnou možnosťou.
Ste spokojný s tým, kam ako ľudstvo spoločne mierime? Podelíte sa na záver o svoju osobnú predpoveď, na aké udalosti a alternatívy budúcnosti sa môžeme pripraviť?
Ja osobne predpokladám, že významnú úlohu pri riešení súčasných problémov ľudstva bude mať futurológia ako veda o budúcnosti. Využitie jej potenciálu môže umožniť ľudstvu prekonať súčasné krízové obdobie a ľudstvu môže takto umožniť určitý kvantový skok na vyššiu civilizačnú úroveň. Človek má dnes vysoko nastavenú latku, ktorú musí preskočiť či sa mu to páči alebo nie. Ľudstvo sa však dnes správa tak, akoby nebolo dôležité túto latku preskočiť, ale skôr pozerá na to, komu patrí žrď, ktorú k tomu môže použiť.
Ďakujeme za rozhovor.