Dávid Stancel vyštudoval Ekonómiu na Masarykovej univerzite v Brne, a Master of Science v obore Digitálnych mien na Univerzite v Nikózii na Cypre. Pracoval ako IT auditor a konzultant v PwC Slovensko. Spoluzakladal Blockchain Slovakia a pracoval ako konzultant v oblasti kryptomien a blockchain technológií na niekoľkých slovenských ako aj zajhraničných startupoch a projektoch a v súčasnosti je na pozícii CTO v spoločnosti Fumbi Network. Dávid často prednáša o kryptomenách a blockchaine na medzinárodných fórach, konferenciách či univerzitách. Taktiež učí vlastný predmet o kryptomenách na Slovenskej Technickej univerzite ako aj na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Taktiež založil edukáčny portál o kryptomenách CoinStory.tech, kde pravidelne píše o dianí vo svete kryptomien.
Dávid, ako si spomínaš na svoje kryptomenové začiatky a v ktorom období si sa prvýkrát stretol s pojmom Bitcoin? Predpokladal si, že sa jeho cena raz bude pohybovať v desiatkach tisíc dolárov a spôsobí vo svete taký veľký boom?
Bitcoin som objavil niekedy v roku 2012 ako študent ekonómie a zo začiatku som mu nevenoval veľkú pozornosť. Počas nasledujúceho roku som však o ňom počul viackrát a začal som ho postupne študovať podrobnejšie. V 2013 som s kamarátmi začal na univerzite organizovať prednášky na rôzne ekonomické témy a niekoľko z nich bolo venovaných práve Bitcoinu. Vtedy som ho však vnímal hlavne ako technológiu a nie investíciu. Trvalo mi pár rokov kým som ho začal vnímať aj ako investičný nástroj. Bitcoin je však omnoho viac.
Vnímaš kryptomeny primárne ako investičnú príležitosť alebo za nimi vidíš začiatok vzniku nového monetárneho systému, ktorý by jedného dňa mohol kompletne nahradiť dnešné bankové inštitúcie?
Určite ich vnímam hlavne ako vznik paralelného finančného systému. Tento systém už teraz funguje, a nájdeme v ňom takmer všetko z tradičných financií: peňažné trhy, burzy, deriváty, poistenia a podobne. Samozrejme, na rozdiel od klasických financií, v krypte tieto veci fungujú vo forme algoritmov bežiacich na decentralizovanej sieti, skladajúcej sa z tisícok serverov po celom svete.
Práve DeFi (decentralizované financie) je často skloňovaným krypto termínom za posledné mesiace. Na akom princípe funguje väčšina týchto projektov a konkrétne ktorý z nich ťa najviac zaujal?
DeFi je extrémne zaujímavý ekonomický, ale aj technologický fenomén. Sú to v princípe rôzne kúsky kódu, ktoré sa správajú ako finančné inštitúcie a vykonávajú biznis logiku, ktorá do nich bola naprogramovaná. Kde sa to stáva zaujímavým je, že všetky tieto aplikácie existujú v rámci jednej virtuálnej mašiny (Ethereum Virtual Machine), a teda interagujú medzi sebou. Tým pádom vzniká jeden obrovský zdieľaný priestor plný open-source algoritmov fungujúcich na transparentnom blockchaine.
Zaujimavých projektov je tam veľa. MakerDao napr. prišlo so stablecoinom Dai, ktorý je pegovaný na dolár bez toho, aby za tým stála nejaká centrálna autorita alebo inštitúcia, ktorá by držala dolárové rezervy. Aave je money market protokol, kde si ľudia vedia požičiavať krypto aktíva bez nevyhnutnosti dôvery v tretiu stranu. Tento protokol priniesol aj niečo, čo nebolo nikdy možné v tradičných financiách – tzv. flash loans – tj. bleskové pôžičky. Tie si človek môže vziať v princípe na neobmedzenú sumu (kľudne teda pár miliónov dolárov) bez toho, aby musel zložiť záruku vo forme kolaterálu. Má to len jeden háčik a tým je, že tá pôžička musí byť splatená v rovnakej transakcii v akej si ju človek berie. To v klasickom svete nedáva zmysel, ale v otvorenom svete algoritmických financií to má veľká využitie, napr. pri arbitráži. Je toho každopádne dosť veľa čo by stálo za zmienku.
Spoločnosť Tesla nedávno investovala do Bitcoinu 1,5 miliardy dolárov a akceptovala ho ako oficiálne platidlo za ich elektromobily. Môžeme toto označiť za zlomový bod v integrácii kryptomien ako plnohodnotného prostriedku výmeny?
Čo sa týka Tesly, tak ten zlomový bod vidím skôr v tom, že presunuli tak veľkú časť svojich hotovostných rezerv do Bitcoinu, nie v tom, že ho začali prijímať ako platidlo. Predsa len, korporácie ako Microsoft či Dell akceptujú Bitcoiny už niekoľko rokov.
Vie sa o tebe, že si veľkým HODL-erom druhej najsilnejšej kryptomeny Ethereum, ktorá už pripravuje aktualizáciu na verziu 2.0. V čom vidíš jej pridanú hodnotu oproti populárnejšiemu Bitcoinu a aký budúci potenciál pre praktické využitie v sebe ukrýva?
Popravde, dlhé roky som bol skeptický voči Etheru z investičného hľadiska, aj keď som považoval Ethereum za užitočnú technológiu. V poslednom roku sa toho však veľa zmenilo a považujem Ether teraz za dokonca atraktívnejšie aktívum ako Bitcoin.
Ethereum a Bitcoin sa z technologického hľadiska takmer nedajú porovnať. Sú to úplne iné paradigmy, či už po stránke vývojárskej kultúry, architektúry systému tak aj funkčnosti siete. Bitcoin sa zameriava na jednoduchý a bezpečný systém úschovy a prenosu hodnoty v podobe aktíva, ktoré má za cieľ byť „hard money“.
Ethereum vytvára kompletný paralelný finančný systém s plnou programovateľnosťou aplikácií. Dajú sa tam teda programovať aplikácie, ktoré sa správajú ako finančné inštitúcie a teda im reálne konkurujú.
Aký je tvoj názor na blockchain 3. generácie, resp. nové kryptomeny ako Cardano alebo Polkadot, ktoré už bežia na proof of stake protokole?
Myslím si, že v budúcnosti nám bude treba viac ako jeden či dva verejné blockchainy, takže vidím priestor na využitie pre viacej sietí. Pravdepodobne to bude ekosystém blockchainov, ktoré budú navzájom komunikovať. Takže „uživí“ sa ich viacero. Ja som fanúšikom vedy a inovácií, takže oceňujem akúkoľvek snahu o dizajn lepších systémov a posúvanie status quo. Polkadot, Cardano ako aj iné podobné chainy sú určite zaujímavými technologickými experimentami, ktoré sú hodné sledovania. Netreba mať však prehnané očakávania od nich, aj keď sa jedná o kvalitné projekty.
Stalo sa ti, že si sa pri obchodovaní výraznejšie popálil a investoval do nezmyslených projektov, prípadne bezcenných shitcoinov? Kde hľadať aktuálne a spoľahlivé informácie?
Určite áno. Keďže rád experimentujem, tak sa mi to stalo veľakrát. A vyšlo ma to celkom draho. Najlacnejší kvalitný zdroj informácií je krypto twitter, ak človek vie koho sledovať. Skvelými zdrojmi sú aj analýzy od firiem ako Messari či Delphi Digital, ale tie sú vačšinou dostupné za pravidelný poplatok.
Čoraz väčší hype vzniká okolo nezameniteľných NFT tokenov, vďaka ktorým si môžeme napríklad zakúpiť digitálne vlastníctvo umeleckých diel. Ide len o bublinu, ktorá čoskoro praskne alebo sa zberateľstvo vzácnych predmetov definitívne presúva do online priestoru?
Ja som na svojom NFT projekte začal robiť pred viac ako tromi rokmi. Jednalo sa o bizarnú kolekciu unikátnych obchodovateľných obrázkov – Cryptotittiez, z ktorých časť každej transakcie išla charitatívnej organizácii Loono, ktorá sa venuje osvete v oblasti prevencie rakoviny prsníka. Na jednej strane je to určite zaujímavý fenomén, ktorý tu ostane, na strane druhej okolo toho vznikla teraz skutočne bublina, ktorá si myslím spľasne. Teraz sa obchoduje v rámci NFTs veľa nezmyslov, ale niektoré typy NFT dávajú skutočne zmysel. Medzi také považujem napríklad pozemky vo virtuálnych svetoch, rôzne predmety z digitálnych hier či novodobé krypto domény (s koncovkou .eth alebo .crypto), ktoré fungujú mimo tradičný DNS systém.
Veľkým problémom súčasnosti, ktorým sa zaoberá už aj americký prezident Joe Biden, je globálny nedostatok polovodičových čipov pre výrobu grafických kariet, ktoré sa zneužívajú na ťažbu kryptomien. Ako sa dá táto situácia riešiť?
Inováciami a technologickým pokrokom. V rámci kryptomien by tomu mohol pomôcť prechod Etherea na Proof-of-Stake.
Pre kryptomeny je charakteristická vysoká volatilita, vďaka čomu sa zrodilo množstvo nových milionárov. Dočkáme sa tento rok ďalšieho bull runu a prekonaniu ATH alebo príde výraznejšia korekcia?
Myslím, že bull run tu už máme od decembra. Rovnako aj korekcie. Myslím však, že ešte pár mesiacov nás budú ťahať býci.
Akým spôsobom funguje na Slovensku zdaňovanie výnosov z kryptomien?
Nie ideálnym. Zdaňuje sa u nás bohužiaľ všetko. Výmena kryptomeny za inú kryptomenu ako aj za tovar či službu. Zároveň máme jedny z najvyšších sadzieb v Euŕope, a nedá sa uplatniť ani časový test. Katastrofa.
Momentálne pracuješ vo firme Fumbi Network, ktorá klientom ponúka investičný kryptomenový index. Prečo by ľudia mali nakúpiť kryptomeny práve cez vašu platformu a v čom sa odlišujete od iných digitálnych zmenární?
Určite jednoduchosťou. Ak chce človek investovať diverzifikovane do trhu kryptomien tak sme jednoznačne najjednoduchší spôsob, nakoľko mu stačí spraviť jediný prevod z bankového účtu. Zvyšok spravíme zaňho. Vyberáme do portfólia len tie najkvalitnejšie kryptomeny, ktoré sa už nejak osvedčili a majú aj dostatočný objem a likviditu. A rovnako klientom aj algoritmicky rebalansujeme portfólio, takže sa nemusia o nič starať.
Na kryptomenách je krásne to, že človek môže byť vlastnou bankou. Ak naozaj chce a je ochotný investovať čas a energiu do toho aby rozumel s akými technológiami narába a aby s nimi narábal bezpečne. Byť vlastnou bankou si teda vyžaduje aj značné zdroje. Pre nadšencov je toto skvelá možnosť. Pre bežných ľudí, ktorí berú kryptomeny primárne ako investíciu je však toto nereálne a je prirodzené, že využijú brokerské služby.
Čo by si na záver odkázal fanúšikom krypta a aká je tvoja predikcia ohľadom budúceho vývoja tohto krásneho, no nevyspytateľného sveta?
Určite by som každému odporučil sa zamerať viac na vzdelávanie v oblasti kryptomien než na špekulácie. Kryptomeny sú skutočne extrémne zaujímavé svojou rôznorodosťou a skôr či neskôr budú rôznymi spôsobmi pravidelnou súčasťou našich životov.
Samozrejme, je rozumné investovať do nich s rozvahou a brať to ako dlhodobú investíciu, ale neodporúčam snažiť sa časovať trh a experiementovať s rôznymi exotickými alternatívnymi menami bez toho, aby im dobre rozumeli.
Ďakujeme za rozhovor.